Tak som v pondelok navečer o šiestej hodine, to jest dňa 18. augusta, docestoval do Viedne. Išiel som hneď k agentovi, ktorý býva naproti stanice. A keď som už bol tam uňho, on mi vraví, že sa pohneme až v utorok. A keď nastalo v utorok ráno, len vtedy sa mi valili myšlienky do hlavy, že tu musím celý deň len tak postávať, a doma som nechal nedorobené malé hrable, čo som sa náhlil, a potom som musel jeden celý deň postávať.
A takto zamyslený som chodil po meste. Išiel som na hlavný rínok a potom som pozeral na Hofburg. A tu mi prišlo na myseľ, hľa, tam je to miesto, kde sme stáli, aj naši račišdorfskí občania, keď sme boli na Katolíckom zjazde (kongrese).
A predstavil som si tú veľkú slávnosť, ktorú som vtedy videl, keď sa pápežský delegát viezol v kráľovskom koči Márie Terézie a velebnú sviatosť držal v rukách asi z výšky 75 centimetrov. Bola to monštrancia zo samého zlata a za ním šiel sám kráľ František Jozef, tak bielunký, šedivý, ako sneh! Potom som išiel do Štefanského dómu a tam som si poprezeral to zázračné stavisko.
A potom som pomaly išiel do našej ubytovne k agentovi. Ľudu tam bolo dosť, tam som sa rozprával o našej budúcnosti. A bolo už aj poludnie, zajedol som si krakovskej salámy, čo som si kúpil v Prešporku, ale bolo mi od nej ťažko, lebo som mal slabý žalúdok. Bol som predtým nezdravý a aj taký stiahnutý. A do šenku som nechcel ísť, lebo som mal málo peňazí. Kúpil som si pohár piva a obed bol hotový.
A odpoludnia som navštívil Volksgarten, a vedľa Schwarzenberg Garten. A potom som išiel do kostola svätého Karola, ktorý je naproti Hofburgu, a pokorne som sa tam pomodlil a navštívil som ešte aj iné chrámy a vzdychal som si k Bohu, aby požehnal moje kroky a aj mojich domácich. Obetoval som v mojich modlitbách, aby ich Pán Boh zachoval v stálom a dobrom zdraví, ak sa niekedy vrátim, aby som sa s nimi mohol potešiť!
A tak pomaly sa aj večer došmeknul a zajedli sme si, čo kto mal, a o šiestej nás agent odviezol na omnibusovom vozni na Westbahnhof. Šli sme tam asi pol hodiny, a tam sme čakali na vlak. Asi o pol jedenástej hodine, 19. augusta roku 1913, sme sa pohli z Viedne. A šli sme asi pár minút, keď sme už došli medzi vrchy, a šli sme cez mnoho tunelov. Nebolo tak tma, bola jasná noc a po polnoci svietil mesiačik, tak bolo vidieť, kade ideme.
Zrána, asi o siedmej hodine, sme zostali stáť, prvá stanica Mödling, a rieka, ktorá tečie vedľa železnice, Est, tá rieka vždy tiekla povedľa železnice. Po niekoľkých minútach sme došli na stanicu Radstadt. A čo sme šli, to, videli sme len samé veľké vrchy a skaly a miestami po brehu pekné smrekové stromy a menšie, väčšie húštiny.
Potom sme došli na stanicu Bischofshofen, Grafenhof a potom Zell am See, a potom Saalfelden, a Leogang, Hochfilzen, Fieberbrunn a rieka Fiebe, ktorá tečie vedľa, St. Johann in Tirol, Kitzbühel, Kirchberg, Salzburg – štát Rakúsko. A keď sme šli pomedzi tie veľké vrchy, po tých dolinách sa nachádzali niektoré lúky a aj role, ale málo. A práve keď sme tadiaľ šli, niektorí žali raž a niekde sme videli celkom zelenú raž, ako u nás, keď raž odkvitne, a tie malé snopky, ktoré narobili, nastrkali na také stĺpy, aby im rosa neškodila, pretože tam slnko vyjde neskoro a skoro zájde za záclonu vrchov. Áno, aj sneh sme videli, vrchy boli pokryté snehom.
A potom sme došli do Hopfgarten, Wörgl, Jenbach, Schwarz, Fritzens Wattens, rieka Inn a navečer sme došli na stanicu do Innsbrucku, hlavného mesta Tirolska. Tam sme stáli asi 40 minút a potom sme sa pohli a došli sme do Wädenswil, Thalwil, Zürich Enge, Švajčiarsko. Tu sme videli aj vinohrady a mnoho ovocných stromov, bolo na nich aj ovocie. Potom sme došli do Eikenu, Möhlinu (a do Bazileja, tam je to pekné mesto). Tu nastane Francúzsko, prvá stanica Saint-Louis, a potom sme šli od severnej strany vedľa Paríža, a potom sme došli do mesta Ermont, Rouen, R. D., Reunde, R. D.
Keď sme došli do Bazileja, bolo to 21. augusta ráno o desiatej hodine. A tam u agenta sme obedovali a poobede sme išli do mesta na prechádzku. A videl som tam kostol, mal takú vežu, ako majú v Prešporku Františkáni. A tu v Bazileji sme boli až do večera do šiestej hodiny a potom sme sa pohli cez Francúzsko, stanice som poznačil na vedľajšom lístku. Keď sme šli cez Francúzsko, dával som pozor na kostoly, na chrámy. Áno, videl som dva celkom opustené chrámy a na iných vežiach bol všade kohút, kokoš. To bol znak namiesto kríža.
A keď sme došli do mesta Le Havre (Francúzsko), do morského prístavu, už boli asi tri hodiny odpoludnia, bolo to v piatok. A boli sme tam v sobotu a v nedeľu a pohli sme sa až v pondelok, 24. augusta večer po polnoci o druhej hodine.
Preklad z dobového račišdorfského dialektu do súčasnej slovenčiny
© Dobroslava Luknárová
© Dobroslava Luknárová
 |
| Jozef Luknár |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára