CESTA DO AMERIKY 1913 X. Aj z galót mi tieklo od potu.

I.   II.   III.   IV.   V.   VI.   VII.   VIII.   IX. «○» XI.

Tak keď už sme šťastlivo dožili, v utorok ráno mi Dominova žena pripravila raňajky a potrebné veci, ktoré som si vzal so sebou, a už som sa prvý raz vybral na cestu. Bolo to v utorok ráno deviateho septembra 1913. A keď som tam prišiel, šťastie bolo, že je tam mnoho Slovákov. Ukázali mi, ktorý je predák (Forarbaiter). A keď som k nemu prišiel, pozdravil som ho a vravel som mu:

„Ich pin naige man, af gestern mir bás hod genoma.“

A on hneď išiel so mnou k tým stojacim mašinám a hneď ma začal učiť. Trvalo to asi jednu hodinu. Chodil na mňa pozerať, či viem s tým strojom zachádzať, no išlo mi to veľmi pomaly. Až som to pochopil, prvý deň som spravil 24 odliatkov.

CESTA DO AMERIKY 1913 IX. Bolo mi milé, keď sa ozval hlas slovenský.

I.   II.   III.   IV.   V.   VI.   VII.   VIII. «○» X.   XI.

Piateho septembra. Keď sme dožili, už v piatok ráno sme videli zas mnoho a mnoho samých malých a väčších lesov, aj močariny a na rolách tu i tam oboraný kameň. Aj ploty, farmárske ohrady, z narúbaných stromov, poprekladané sem a tam, ale to nie je pribité, a niektorí majú stromové pne, stonky, povyvaľované, a tie korene tvoria jednu ohradu (plot). Kravy sa pasú samé, na ďateliniskách, a oraniská sú prehradené. Najviac sadia kukuricu a ovos. Aj zemiaky som videl, ale všetko bolo veľmi biedne obrobené. Kukurice ako boli nasiate, tak ich aj oborali.

CESTA DO AMERIKY 1913 VIII. Myslel som si. Je toto biedna Amerika.

I.   II.   III.   IV.   V.   VI.   VII. «○» IX.   X.   XI.

Keď bolo okolo troch hodín nadránom, už sme povyliezali von a naša loď veľmi trúbila, pretože bolo veľmi hmlisto. Už nám nastávalo utorok ráno, t. j. druhého septembra. Veľmi netrpezlivo sme čakali toho božieho rána, lebo sme už očakávali, že snáď zbadáme na niektorej strane mora nejaké brehy alebo vrchy. A keď už slniečko zas nám vyšlo z tej morskej vody, a deň sa rozsvetlil, veľmi zvedavo sme sa obzerali, kde by sme čo videli! Niektoré lode sme videli, čo išli oproti nám, aj plachetnice sme videli. Už je dobre, jedni hovorili, keď raz plachetnice je vidieť, už tu bude blízko kraj mora, ale sme sa naraňajkovali, aj naobedovali, a žiaden kraj mora sme nevideli.

CESTA DO AMERIKY 1913 VII. Veľká túžobnosť ma opanovala.

I.   II.   III.   IV.   V.   VI. «○» VIII.   IX.   X.   XI.

A keď som bol s raňajšou modlitbou hotový, rozmýšľal som, aký máme deň. Počítal som si na prstoch, koľko dní sa vezieme! A spomenul som si, že nám zavítal slávny deň, božia to nedeľa 30. augusta.

Ach, tu mi prišlo na myseľ, ako zvony hlučne hlaholia po dedinách a mestách, ozvena zvonov zvoláva ľudí do chrámu Pána, aby tam slušnú úctu Pánu Bohu vzdali a pri obeti Pána prítomní boli, a my tu na tom širokom mori.

CESTA DO AMERIKY 1913 VI. Trpkú noc sme mali vprostred oceána.

I.   II.   III.   IV.   V. «○» VII.   VIII.   IX.   X.   XI.

Od kraja bola voda zelená, až taká hustá. A keď sme v utorok celý deň šli, aj v stredu celú noc, a keď už bolo vo štvrtok zas ráno, už sme vychádzali (z kanála) z morskej zátoky, už sme zanechali brehy aj hory. Ako sme šli rovno k západu, tak na pravej strane stál jeden veľký stĺp, myslel som si, že snáď ten je tam na to, aby priťahoval bezdrôtový telegram, alebo v noci snáď ukazuje morské hranice. Tak ešte to bolo znesiteľné vezenie, ale keď nastal piatok, už sa nám vezenie zhoršilo, začínali sa trochu robiť vlny.

CESTA DO AMERIKY 1913 V. Zaleteli mi myšlienky do starého kraja.

I.   II.   III.   IV. «○» VI.   VII.   VIII.   IX.   X.   XI.

Bolo mi ľúto, keď som to videl, ale aj to mi prišlo na um, že asi v roku 1892 som čítal v novinách, ktoré sa volali Kresťan a ktorých redaktorom bol Mikuláš Lepšíny. Bol to jeden kňaz a ten opisoval, že sami kňazi si boli príčinou toho, že sa tak pozbavili kostolných práv, lebo pri voľbách vždy hlasovali za vládnu stranu. A keď už bol korbáč celkom upletený, potom sa vládni neverci obrátili oproti duchovenstvu. A čo sa stalo vo Francúzsku, to kvitne u nás v Uhorsku. Mohol by som o tom našom uhorskom duchovenstve aj ďalej niečo opisovať, ale musím sa vrátiť do koľaje americkej cesty.

CESTA DO AMERIKY 1913 IV. Na špici veže sa vypínal kohút.

I.   II.   III. «○» V.   VI.   VII.   VIII.   IX.   X.   XI.

Ale musím poznamenať, ako sa nám vodilo v meste Le Havre. Veru, bol nám dlhý čas, išli sme sa po meste prechádzať a pozrieť si morský prístav, ako to tam vyzerá. Mal som šťastie vidieť našu loď, ako bola v prístave, práve bola v kanáli. Lodiarske útulne sú to, kde opravujú lode.

CESTA DO AMERIKY 1913 III. A došli sme do prístavu Le Havre.

I.   II. «○» IV.   V.   VI.   VII.   VIII.   IX.   X.   XI.

Tak som v pondelok navečer o šiestej hodine, to jest dňa 18. augusta, docestoval do Viedne. Išiel som hneď k agentovi, ktorý býva naproti stanice. A keď som už bol tam uňho, on mi vraví, že sa pohneme až v utorok. A keď nastalo v utorok ráno, len vtedy sa mi valili myšlienky do hlavy, že tu musím celý deň len tak postávať, a doma som nechal nedorobené malé hrable, čo som sa náhlil, a potom som musel jeden celý deň postávať.

A takto zamyslený som chodil po meste. Išiel som na hlavný rínok a potom som pozeral na Hofburg. A tu mi prišlo na myseľ, hľa, tam je to miesto, kde sme stáli, aj naši račišdorfskí občania, keď sme boli na Katolíckom zjazde (kongrese).

CESTA DO AMERIKY 1913 II. Vzdychol som si. Zbohom, vlasť moja!

I. «○» III.   IV.   V.   VI.   VII.   VIII.   IX.   X.   XI.

A keď som už dochádzal k stanici, rozmýšľal som, „čo mám spraviť, mám ísť na mašinu alebo nie?“ Ale myslel som si, „bárs mám priepustku, predsa bude istejšie, keď pôjdem peši.“. A skutočne som aj išiel peši.

CESTA DO AMERIKY 1913 I. Zbohom, sused. Aj ty, suseda.

«○» II.   III.   IV.   V.   VI.   VII.   VIII.   IX.   X.   XI.

Udalosti a skúsenosti na ceste americkej!
S krátkym životopisom, čo som videl a skúsil,
keď som išiel do Ameriky.